STAVebný dennÍK
školský internetový časopis 

Človek neobyčajnej vôle


Už dávnejšie som kdesi čítala slová o tom, že každý národ potrebuje hrdinov. Niekoho, ku komu môže vzhliadať, ľudí, ktorí sú ako piliere, o ktoré sa môže opierať. A to najmä v časoch, keď jeho elity zlyhávajú a veci nie sú úplne v najlepšom poriadku.

Slušne z toho ťažia aj televízne ankety či rôzni politici.

Názory na historické osobnosti sa všade rôznia, Slovensko nevynímajúc. Ale trúfam si povedať, že niet Slováka, ktorý by nerešpektoval osobnosť Milana Rastislava Štefánika.

Keď si jeho meno zadáte do vyhľadávača, google nájde asi 1 100 000 odkazov. (Na porovnanie - Juraj Jánošík má asi 260 000 odkazov a taký Tomáš Garrigue Masaryk cca 500 000.)

Iste nie je náhoda, že po Štefánikovi sú pomenované ulice či námestia nielen na Slovensku, v Čechách, ale vo Francúzsku (Place du Général Stefanik takmer v centre Paríža), v Kanade (Stefanik Avenue vo Winnipegu) alebo aj v USA. Nie je náhoda, že vo vesmíre nájdeme planétku "3571 Milanštefánik"a mnohí z nás už pristávali na Letisku Milana Rastislava Štefánika.

Milan Rastislav Štefánik má dokonca aj svoje vlastné zákony - v roku 1990 bol prijatý Zákon č. 117/1990 Zb. o zásluhách M. R. Štefánika, ktorý oficiálne uznal, že "sa zaslúžil o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov".

V roku 2000 bol prijatý Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 402/2000 Z. z. o zásluhách Milana Rastislava Štefánika o Slovensko.

Zásluhy Milana Rastislava Štefánika sú všeobecne známe. Okolnosti jeho smrti sú však do istej miery stále zahalené rúškom tajomstva. Teraz v máji je to práve 100 rokov od momentu, keď neďaleko Ivanky pri Dunaji pri pristávaní havarovalo trojmotorové lietadlo Caproni 450, na palube ktorého bol Milan Rastislav Štefánik. Jeho nehoda bola smrteľná.

Nie dlhý čas po tejto nehode sa začala stavať na Bradle mohyla, úzko spätá aj s našou školou prostredníctvom ďalšieho slovenského velikána - architekta Dušana Samuela Jurkoviča.

Tí, ktorých učím dejepis, ma určite počuli povedať, že tak, ako by moslim mal vykonať púť do Mekky, by mal každý Slovák navštíviť aspoň raz za život mohylu na Bradle. Lebo, podľa mňa, ak sa dá povedať, že Štefánik je národným hrdinom, mohyla na Bradle je takým národným monumentom. Máte splnené?

Koniec koncov, stačí si na záver "požičať" slová od francúzskeho generála M. Janina či admirála M. J. Lacazeho a slovenského historika Dušana Kováča:

Často predo mnou hovoril o Slovensku a o slovenskom ľude, ale nikdy som od neho nepočul jediného slova, ktoré by vyjadrovalo niečo iné než hlbokú náklonnosť k nemu, plnú poézie, než oddanú úctu a vrelú túžbu oslobodiť svojich rodákov. M. Janin (generál francúzskej armády)

Ale to, čo nemôžu slová vyjadriť, je vlastenecký zápal, ktorý z neho žiaril. Celý jeho život bol sústredený na boj za slobodu a nebolo ničoho, čo spochybnilo jeho národnú vieru. M. J. Lacaze (francúzsky admirál)

Poznáme Štefánika ako modlu, sochu, ale nevnímame ho ako človeka, ktorý mal v živote neobyčajne veľa problémov, s ktorými musel zápasiť a ich prekonávať... Bol mužom kontrastov. Na jednej strane to bol exaktný vedec, na druhej strane lyrik a romantik. Na jednej strane bol mužom 20. storočia, na druhej ostával niekde v storočí predchádzajúcom. Voľnomyšlienkar, ktorý vyrastal v hlboko nábožensky založenej rodine. Cestovateľ a svetobežník, ktorý všade myslel na svoju rodnú vlasť. Bol to predovšetkým človek neobyčajnej vôle. Ak si niečo zaumienil, nehľadal výhovorky, prečo sa to nedá, ale cesty, ako to vykonať. Dušan Kováč (slovenský historik, pre sme.sk)


PaedDr. A. Vaculová